youtube
facebook

História

V chotári sa našli pozostatky po slovanskom sídlisku z 9.-10. storočia, ale aj osídlení v 11.-13.storočí.Prvé písomné správy o obci sú v listine Jágerskej kapituly z roku 1336 a súvisí dedičných majetkov šľachtickej rodiny z Michaloviec. V tomto období bol Hažín rozsiahlou dedinou, ktorú tvorili dva sídliskové celky, nazvané Starý alebo Malý Hažín a Veľký Hažín/Ogesun, Kysgesu, Noghgesun/. V roku 1337 došlo k ďalšej deľbe majetkov pánov z Michaloviec, kedy boli sídliskové časti dediny v listine uvedené ako Kostolný Hažín, Nekostolný Hažín a Starý Hažín /Ighazasgeswn, Ighazaslangesun, Ogesun/.


Najstaršou časťou dediny bol Starý Hažín. Keďže bol menší ako novšie časti, nazývali ho aj Malý Hažín. Časť okolo kostola sa nazývala Kostolný Hažín, ďalšia časť, kde nebol kostol, zase Nekostolný Hažín. Tieto novšie časti pomenúvali aj názvom Veľký Hažín. V písomnostiach zo 14.-17. storočia sa názov obce vyskytuje v tvaroch Gesun, Gese, Gezeny. Začiatočná spoluhláska G signalizuje, že Maďari prevzali tento názov ešte v 11.-12. storočí, lebo v slovenčine sa zmena g na h udiala v 13. storočí. Názov je odvodený pravdepodobne od osobného mena Gaž a má aj starobylú koncovku - -ín. Jej pôvodný slovenský názov svedčí o tom, že dedina jestvovala pred 13. storočím. Hažín podľa historikov sa zaradzuje k najstarším sídliská, jestvujúcim pred 11. storočím. V prvej polovici 14. storočia bol Hažín súčasťou rozsiahleho panstva Michalovce, do ktorého patrilo ešte asi 20 dedín. Nachádzal sa v Užskej stolici, pri významnej krajinskej ceste, ktorá viedla z Košíc, cez Michalovce do Užhorodu. Prvými známymi vlastníkmi obce boli v roku 1336 šľachtici z Michaloviec. V roku 1337 pripadol Starý Hažín Vavrincovi, Nekostolný Hažín Michalovi a Kostolný Hažín Jakovovi. Jakovov syn Ján používal názov obce aj v prídomku, v listinách je uvedený ako Ján z Hažína /de Gesen/. Pravdepodobne v časti, ktorú vlastnil, teda v Kostolnom Hažíne, mal postavenú aj kúriu. Ján mal v spoločnosti dôležitú funkciu. Bol kráľovským človekom, t.j. osobitným zástupcom kráľovského súdu. Vybavoval predvolania na súd a rôzne súdne i právne úkony. Obyvatelia Hažína sa zaoberali predovšetkým roľníctvom. Pestovali obilniny, čo pre stredovekého roľníka popri dobytku a pracovných nástrojoch znamenalo najväčší majetok. Nie všetko čo sa roľníkovi urodilo, bolo jeho. Každú desiatu čiastku musel odovzdať cirkevnému vyberačovi a každú deviatu zemepánovi. Od platenia bol oslobodený richtár, ktorý stál na čele obce. Bol zodpovedný za riadenie odvádzanie feudálnych dávok spolu s drábmi zemepána. Volený bol obecnou pospolitosťou, ale schvaľoval ho zemepán. Mal aj menšiu súdnu právomoc. Okrem neho boli ďalšími predstaviteľmi obecnej samosprávy prísažníci, ktorí pomáhali pri výkone úradu, boli to len muži sedliaci-hlavy rodín. Obecná samospráva bola veľmi obmedzená, posledné slovo mali až do zrušenia poddanstva v Uhorsku zemepáni. Takmer všetci poddaní museli platiť aj celokrajinskú daň kráľovi.


Podľa údajov v daňových súpisoch v roku 1427 boli zdanené sedliacke domácnosti, okrem richtárovej, od 18 a 15 port v oboch častiach, ktoré v súpise vystupujú len pod názvom Hažín. V roku 1588 bolo okrem richtára 10 sedliacky domácností na polovičných usadlostiach, 6 na štvrtinových a zdanené boli od 2,5 porty. Bolo tu aj 8 želiarskych domácností. V roku 1599 stálo 19 obývaných poddanských domov. V 17. storočí poddaných ubúdalo. V roku 1715 bolo 11 sedliackych, v roku 1720 9 sedliackych a 2 želiarske domácnosti. Samospráva v obci bola spočiatku veľmi jednoduchá. Ešte v druhej polovici 19. storočia nebolo ničím výnimočným, že jej predstavitelia nevedeli ani čítať, ani písať. Tieto úkony zabezpečoval v obci farár, učiteľ a neskôr notár. Podoba obecného názvu Hažín sa ustálila v roku 1920. V 18. storočí pisári a kartografi uvádzali názov obce pod názvami Gészeny a Geszény. V nasledujúcom storočí pribudlo Hassín a Hažín. Chotárne názvy v latinke sa zachovali, vďaka kartografovmu prepisu znenia ľudového názvu, na historicky veľmi cennej katastrálnej mape z roku 1863. Názvy a pomenovania Blaca, Blatňanki, Dluhi honi, Dluhi ňivi, Choboti, Chvastavcova luka, Kapustniki, Konopianki, Kouč, Kratki, Krivi, Lazi, Luka, Luki koncom, Na luki koncom, Ňiže drahi, Podluhňivki, Pod Zaklički, Posredňi, Sedliska, Seňan drahi, Špani ňivi, U Čečehovski drahi, U laščiku, U Mihayľovski drahi, Zahumenki, Za jarokom a Za moscikom presne a jasne charakterizovali jednotlivé časti chotára. V bývalom Uhorsku dochádzalo ku skresľovaniu. Elektrické prípojky sa zavádzali od roku 1936, kedy bol Hažín elektrifikovaný. V roku 1938 rádio v obci vlastnil len farár a elektrická práčka bola v šiestich rodinách. Odvtedy sa začali vo väčšej miere využívať aj rôzne elektrické spotrebiče, ktoré sa pomaly stávali bežnou súčasťou domovej výbavy.

Významní rodáci

Ing. Arch. Július Baláž (nar. 1936) – Vysokoškolské štúdium na SVŠT, odbor architektúra a stavba miest, ukončil v roku 1962. Jeho projekty získali celý rad ocenení.

Ing. Ján Baláž, PhD. (nar. 1959) – V roku 1983 ukončil vysokoškolské štúdium Elektrotechnickej fakulte Vysokej školy technickej v Košiciach. V rokoch 1983-1986 pôsobil ako asistent na VŠT v Košiciach. Od roku 1986 pracuje ako vedecký pracovník na Ústave experimentálnej fyziky SAV, oddelenie kozmickej fyziky. Podieľal sa na výskumnom projekte Dozimetria, ktorý bol realizovaný v rámci letu prvého slovenského kozmonauta na orbitálnu stanicu Mir.

Doc. Ing. Milan Hura, CSc. (nar. 1940) - V roku 1963 ukončil Vysokú školu ekonomickú v Bratislave. Na tejto škole učil v rokoch 1965-1998. Napísal vysokoškolské učebnice a množstvo odborných článkov.

Generál Ing. Milan Maxim (nar. 1956) – Od roku 1976 začala jeho profesionálna kariéra v armáde. V roku 1990 ukončil štúdium na Vojenskej akadémii v Brne. V roku 2001 bol menovaný za náčelníka štábu logistiky generálneho štábu armády SR. O rok neskôr bol menovaný za veliteľa síl výcviku a podpory ozbrojených síl SR. Do prvej generálnej hodnosti brigádny generál bol prezidentom SR vymenovaný v roku 2002. Od 6. mája 2014 je generál, náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR. 

Ján Pirč (nar. 1924) – V 80-tych rokoch zastával významné krajské funkcie v Komunistickej strane Československa (KSČ).


Školstvo

Na škole sa vyučovalo pravdepodobne už koncom 18. storočia. Najstaršie zachované písomné údaje údaje sú od polovice 19. storočia.
Vznik školy v obci súvisel so vznikom gréckokatolíckeho farského úradu okolo roku 1786. V roku 1891 nahradilo starú budovu školy nová. Učilo sa v rečovej zmiešanine východoslovenčiny, rusínčiny a cirkevnej slovančiny. Od roku 1907 sa učilo čisto po maďarsky, iba gréckokatolíci preberali vierouku v cirkevnej slovančine. Po vzniku ČSR maďarský vyučovací jazyk nahradila slovenčina. V školskom roku 1918/1919 do školy chodilo 88 žiakov.

Z kroniky (začala sa písať v roku 1922) je známe, že v 30-tych a začiatkom 40-tych rokov 20. storočia pôsobila len gréckokatolícka cirkevná ľudová škola. Pôvodne išlo o jednotriedku, od roku 1932/33 rozšírená o ďalšiu triedu. V školskom roku 1935/36 navštevovalo školu 50 žiakov. Navštevovali ju najmä deti roľníkov. Zavedené bolo elektrické osvetlenie. V školskom roku 1938/1939 71 žiakov, podľa náboženstva 15 rímskokatolíkov, 47 gréckokatolíkov, 8 kalvínov a jeden žid. V roku 1941 vtedajšia cirkevná škola bola s majetkom prevedená pod správu obce. Obecná ľudová škola sa v školskom roku 1945/46 premenovala na štátnu ľudovú školu, od roku 1948/49 na národnú (1.-5. ročník). Bolo zriadené oddelenie neúplnej strednej školy. V roku 1950/51 zaniká dvotriedka. Obnovená bola o 6 rokov. V školskom roku 1950/1951 navštevovalo školu 40 žiakov, z toho 9 rímskokatolíkov, 24 pravoslávnych a 7 kalvínov. V roku 1960/61 vzniká základná deväťročná škola (ZDŠ) (1.-4.ročník). 1973/74 dvojtriedka zredukovaná na jednotriedku. 1976/77 definitívne zrušenie hažínskej školy, ktorá sa integrovala do štruktúry Základnej deväťročnej školy v Zalužiciach.

Po tejto systémovej zmene zostala v obci len materská škola (MŠ). V roku 1976 sa škôlka presťahovala do účelových školských priestorov. V roku 1949 v Dankovom dome zriadili detský útulok. Existoval až do roku 1957, keď ho nahradila materská škôlka. Na konci 50-tych rokov sa počet detí v materskej škole pohyboval okolo čísla 20. Postupne sa číslo znížilo na 12-15. V roku 2001 v dôsledku nízkeho počtu detí bola prevádzka MŠ pozastavená.

História

História
História
História
História
História
História

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00 13:00 - 17:00
Piatok: 08:00 - 12:00

Video o obci Hažín

Fotogaléria

Kalendár

Elektronické služby obce

Počasie

Obec Hažín

Počasie Hažín - Svieti.com

Zlatý ERB

ROK 2014 - 4. miesto

Darujte im domov


Anketa

Počítadlo návštev

TOPlist