youtube
facebook

Aktuality

11.12.2008 História pravoslávnej cirkvi v obci

 11.12.2008

Obec Hažín sa nachádza v Michalovskom  okrese, historicky v Užskej župe. V Hažínskom chotári sa nachádzajú
pozostatky po slovanskom sídlisku z 9. – 10. storočia, ako aj po  osídlení v 11. – 13. storočí; píše o tom
Ferdinand Uličný v knihe Dejiny osídlenia Užskej župy. Prešov 1995, s. 76. Ďalej píše, že písomne sa prvýkrát obec Hažín spomína  v roku 1336 v súvislosti s dedičným majetkom  šľachticov z Michaloviec. Hažín vtedy tvorili
dva sídliskové celky, možno aj samostatné  dediny s osobitnými názvami Starý Hažín, Veľký Hažín a Malý Hažín.
Predpokladá sa, že pôvodný slovanský  názov Gažín má v koreni Gaž a k nemu sa  pridala starobylá koncovka ín – Hažín. Táto obec patrila k najstarším sídliskám v okolí, ktoré jestvovali pred 11. storočím. V 12. a 13. storočí obyvatelia Hažína a prípadne aj prisťahovalci vybudovali nové sídlisko i chrám. Najstaršia časť Hažína sa vtedy volala Starý Hažín a nové časti, ktoré vznikli okolo chrámu, sa  volali Kostolný Hažín a nová časť bez chrámu
Nekostolný Hažín. Nové časti boli rozsiahlejšie, tie potom pomenovali ako Veľký Hažín a starú  časť pomenovali Malý Hažín. Nepozná sa presný dátum zasvätenia chrámu a nezachovali sa  o ňom ani správy z 15. a 16. storočia. (Uličný,
F. Tamže s. 76 – 77.) Myslím si, že keby išlo  o chrám latinskej, západnej cirkvi, zaiste by správy o ňom boli.
Aj do Hažína sa najprv dostala reformácia a až potom únia; obe tu narobili problémy, ktoré pretrvávajú až do dnešných dní. Do Hažína sa šľachtická zásada reformácie „Čí je majetok, toho je náboženstvo“ dostala z oblasti Šariša a južného Zemplína. Po roku 1584 je  dokázané, že aj filiálky Hažín, Čečehov, Zalužice odvádzali platy maďarskému protestantskému  kazateľovi do Michaloviec. Kalvínsky kazateľ  z Michaloviec bol v roku 1673 odsúdený na galeje, ale bol zachránený. Maďarskí či pomaďarčení šľachtici sa prikláňali viac ku kalvinizmu.
Po roku 1640 v Michalovciach pôsobili jezuiti  z Humenného, neskôr z Užhorodu, po roku  1660 to boli františkáni z Humenného. Roku 1691 Hažín do Michaloviec už nepatril (Mišiková, Alena. Rímskokatolícka farnosť a farský
kostol do roku 1848. In Rímskokatolícky kostol  Narodenia Panny Márie v Michalovciach. Michalovce. 2007, s. 11-14).
V 15. a 16. storočí sa písali ešte názvy  Malý Hažín a Veľký Hažín, ale neskôr už len  Hažín, aj keď oba Hažíny boli stredne veľkými  dedinami. V 17. storočí oba Hažíny tvorili  jednu obec. V 18. storočí tu poddaných ubúdalo.
Neskôr sa tu prisťahovali noví usadlíci, ktorých automaticky považovali za uniatov  gréckokatolíkov, ako to v Uhorsku bývalo; doklad o tom pochádza z roku 1751. (Uličný, R.  Tamže, s. 78). V tom čase či išlo o uniatov alebo
o neuniatov, východní pravoslávni veriaci boli  v Uhorsku považovaní a počítaní za uniatov.
Len ojedinele a málo jednotlivcov, ktorí boli  pravoslávni veriaci, v 18. storočí nazývali „greati non unitus“ či „greschis nicht unirte“  alebo „görök nem egysult“, lebo v Uhorsku sa  úradne písalo latinsky, nemecky a maďarsky.
Vizitácia mukačevského biskupa v roku  1750 dokazuje, že v Hažíne bol duchovným Vasil Ščavnický vysvätený biskupom Georgiom Blažovským (1738 – 1742); filiálne obce boli Malé a Veľké Zalužice, Lúčky a do spovede
tu bolo 366 veriacich. Postavený tu bol  drevený chrám, pokrytý šindľami, posvätený užhorodským arcidekanom Dripakovičom.  V chráme boli tri čaše, jedna strieborná a dve  cínové, a troje bohoslužobné rúcha. V chráme
bolo čisto. Boli tu všetky bohoslužobné knihy, patrócinium predstavoval  sviatok Voznesenia Hospoda nášho
Isusa Christa; chrám mal dva zvony. Duchovný mal pozemky aj na Lučanskom  chotári. Cintorín bol ohradený
dreveným plotom. V tom čase tu bolo  37 myropomazaných veriacich z Hažína, Michaloviec, Zalužíc, Čečehova,
Jastrabia, Verbovca, Lúčok a Solnoku  a sú uvedení menovite. (Vasil Hadžega.Dodatki k istorii Rusinov i ruskich cerkvej v Užhorodskej župy. In. Naukovyj  zbornik tovarišstva „Procvita“. Roč III., 1924, s. 177-179). Je zaujímavé, že tieto dokumenty si niektorí historici vôbec nevšímajú, a tak nemôžu pravdivo opísať historický obraz obce. Podoba
názvu obce Hažín sa ustálila v roku  1920. Ešte v 18. storočí sa uvádza názov obce ako Geszény. Začiatkom 18.
storočia sa útekom poddaných Hažín  vyľudnil, a tak v roku 1715 mal Hažín obývaných 11 poddanských domácnosti
v roku 1828 67 domov a 562  obyvateľov. Azda najviac obyvateľov mal Hažín v roku 1910 - 676 obyvateľov. V 19.
storočí žilo v Hažíne 562 obyvateľov. V roku 1970 mal 559 obyvateľov. Počet obyvateľov  kolísal, ovplyvnili ho nákazy, ako mor, cholera, ale aj vysťahovalectvo a vojny. Szatmarské biskupstvo uvádza, že latinská,  západná farnosť Veľké Zalužice vytvorená ako  farnosť latinská v roku 1806 so siedmimi filiálkami mala 780 katolíkov, 1463 uniatov, 172
reformovaných a 53 židov. (Schematizmus  Uhorska 1841, s. 923). Uniatske mukačevské  biskupstvo uvádza ako farnosť Hažín - Nagy Gezsény; prislúchali tu štyri filiálne obce a samotná  obec Hažín - Gézsény , ktorá mala 38
katolíkov, 232 uniatov - gréckokatolíkov, 13  reformovaných a 10 židov. (To bola len samotná obec Hažín). Filiálky Čečehov 227 uniatov,  Malé Zalužice 354 uniatov, Veľké Zalužice 343 uniatov, Lúčky 136 uniatov; farnosť mala
spolu 1486 uniatov. (Schema�zmus Uhorska  1841, s. 622). Vidíme, ako tu pred 150 rokmi  prevládal východný obrad nad západným,  latinským obradom.  Aj v tejto obci sa objavujú informácie  a písomné správy pri delení majetkov, kúpy  alebo predaja majetkov; nemožno ich však  považovať za dátumy vzniku obcí, tie sú zvyčajne
omnoho staršie. Niektorí vlastníci obce  používali aj názov obce v prídomku – Ján z Hažína. Ján z Hažína vlastnil pravdepodobne  časť v Kostolnom Hažíne a mal tu postavenú  aj kúriu. V spoločnosti mal významné
postavenie – bol kráľovským človekom, t.j.  osobitným zástupcom kráľovského súdu. Vybavoval predvolania na súd a rôzne iné súdne  či právne úkony.
Obyvatelia Hažína sa zaoberali predovšetkým roľníctvom, poľnohospodárstvom  a chovom dobytka. Pôda bola však bahnitá  a zalesnená, a tak ich stálo nemálo námahy a úsilia zmeniť ju na úrodnú pôdu. Nie všetka úroda patrila roľníkovi, pretože každú desiatu čiastku odovzdával cirkevnému vyberačovi a každú desiatu zemepánovi. Okrem toho
musel ešte pracovať na panskom a poskytovať  rôzne služby zemepánovi. Takmer všetci  poddaní museli platiť aj celokrajinskú daň kráľovi.  Aj táto obec patrí k tým, kde žijú veriaci  rôzneho náboženstva. Žili a žijú tu pravoslávni,
gréckokatolíci, rímskokatolíci, luteráni, kalvíni  a židia. Aj tu o náboženstve rozhodovali  zemepáni podľa hesla, koho je moc, toho je aj náboženstvo. Málo bolo takých, ktorí tolerovali  vierovyznanie. Až reformy panovníka  Jozefa II. viedli k náboženskej slobode, ľudia sa mohli slobodne rozhodnúť, v ktorej viere  budú žiť a vyznávať ju. Tieto zmeny prispeli
k tomu, že v Uhorsku sa vytvorilo nábožensky  tolerantné prostredie, ktoré okrem iného  poskytlo vhodné podmienky na hromadný príchod židovského obyvateľstva k nám.  Tak sa dostali židia aj do Hažína začiatkom  19. storočia a žili tu pod ochrannými krídlami grófa Sztaraja. Ich hlavným zamestnaním bol  obchod, krčmárstvo, podomový obchod a gazdovanie. Neskôr sa sťahovali do väčších centier  so silnými komunitami. Z obce sa definitívne  vytratili  z vysťahovalectvom a deportáciou  počas druhej svetovej vojny.  Matriky sú tu od roku 1807. (Matriky na  Slovensku. Bra�slava, 1982, s. 414). Od tej  doby tu už pôsobia uniatski duchovní, počnúc  Ladislavom Danielovičom. (Schematizmus  prešovský z r. 1948). Bohoslužobné knihy  tu boli všetky ešte v 70. rokoch minulého  storočia. Zachoval sa Apoštol vydaný v Ľvove  v r. roku 1639, v typografii Michaila Sliosku.  Tlač je dvojfarebná, kniha obsahuje ilustrácie, chýba jej titulný list, kolofón a zadné listy. Je  to vzácna kniha, ktorá pochádza z čias pred  užhorodskou úniou. Ďalšou vzácnou knihou je  Apoštol vydaný v Ľvove v r. 1714 v typografii  Bratstva; obsahuje 243 listov s ilustráciami.  Ďalšou vzácnou je kniha Triod kvetná vydaná  v Kyjeve v r. 1724, v typografii Pečerskej Lavry;  tlač je dvojfarebná, obsahuje 510 listov. Vzácny je Leiturgiaron, ili služebnik vydaný v Počajeve  v r. 1765, v typografii Lavry; listy z knihy vypadávajú. V obci podľa posledného sčítania  ľudu v roku 2001 žije 104 pravoslávnych,  121 rgéckokatolíkov, 150 rímskokatolíkov,  28 reformovaných a 6 evanjelikov. V minulosti  tu bola pravoslávna farnosť – parochia antiqua, pôsobili tu duchovní, ktorých mená  poznáme: Simeon, Daniel Kosť, Ján Radvanský  (1701), Vasil Ščavnický (1749) a od roku 1950  tu pôsobili títo pravoslávni duchovní: Andrej    Tóth (1925-1958), ktorý v roku 1950 prešiel  s celou farnosťou do pravoslávnej Cirkvi; bola  to najlepšie konsolidovaná farnosť v michalovskej  eparchii. Andrej Tóth sa stal aj misijným predsedom pri michalovskom biskupstve. Ján  Choma tu postavil novú farskú budovu; ďalej to boli Juraj Koco, Svätoslav Holonič, Mikuláš  Sedlický, ktorý tu postavil nový pravoslávny  chrám. Pravoslávni duchovní tu zanechali po sebe misijnú prácu; dodnes tu žijú pravoslávni veriaci, ktorí postavili tento chrám. Začali ho stavať spolu s duchovným prot. Mikulášom Sedlickým v jubilejnom roku 2000. Teraz tu  pôsobí pravoslávny duchovný Vasil Kuzmyk. Zaujímavé bude porovnať minulosť so  súčasnosťou. Gréckokatolíci a pravoslávni dnes tvoria počet 711, za 53 rokov je ich o 782 menej. Kam  sa podeli? Sú v západnej latinskej cirkvi.
Keď sa dnes pozeráme do Schematizmu  Uhorska z roku 1841, s. 923 – 926 zistíme,  že na každej latinskej farnos� v okolí Hažína  bolo oveľa viac veriacich východnej cirkvi  s východným slovanským obradom ako veriacich západnej, latinskej cirkvi so západným latinským obradom.  Farnosť Veľké Zalužice bola založená  v roku 1806 po vzniku Košického biskupstva  a celá farnosť mala 730 katolíkov, 1463 gréckokatolíkov,  172 kalvínov a 53 židov.  Senné, stará farnosť a celá farnosť mala 1704 katolíkov, 2177 gréckokatolíkov, 35  evanjelikov, 1116 kalvínov a 310 židov.
Tibava (Par. Fuit jam 1332, 1750 rest.) - celá farnosť mala 2165 katolíkov, 8059 gréckokatolíkov,  28 evanjelikov, 1084 reformovaných  a 1061 židov. Dnes je tu, podobne ako aj inde na Slovensku,  opačná situácia - vo väčšine je západná  latinská cirkev so západným obradom. Jezuiti, františkáni, dominikáni a iné rehole západnej  cirkvi, rekatolicizácia, únia a šľachta s latinským  západným obradom a s heslom: koho  je moc, toho je aj náboženstvo, tu v minulosti urobili svoje. Spoločne, počas stáročí splnili  svoje plány prevodu veriacich východného  obradu do latinskej západnej Cirkvi.  Od roku 1950 do roku 1990 sa bohoslužby  pravoslávnych veriacich konali v chráme, ktorý
bol postavený v roku 1786 na mieste pôvodného  rímskokatolíckeho chrámu. Uvádza to  F. Uličný v knihe Dejiny osídlenia Užskej župy, ale ja si myslím, že to mohlo byť najskôr na  mieste, kde stál drevený chrám, ktorý bol
pravoslávny a stál tu už počas návštevy uniatskeho biskupa Michaela M. Olšavského z Mukačeva  v roku 1750. Západná latinská cirkev a latinskí šľachtici, zemepáni by neboli dovolili,  aby na mieste katolíckeho, latinského chrámu postavili východný uniatsky chrám. To vonkoncom  nie. Tento murovaný chrám používali od  roku 1968 spoločne aj pravoslávni s miestnymi  gréckokatolíckymi veriacimi. Z tohto chrámu  boli pravoslávni veriaci na Paschu, Vzkriesenie  v roku 1990 gréckokatolíckymi veriacimi  vymknutí. Gréckokatolícki veriaci nesúhlasili,
aby sa aj naďalej slúžili bohoslužby oboch cirkví v jednom chráme. To bola pre pravoslávnych  veriacich nová skúška viery. Veľmi rušno bolo na tejto farnosti aj v roku 1968. Vo filiálnej  obci Malé Zalužice pri preberaní chrámu bola
preliata krv pravoslávnych veriacich; viacerí  pravoslávni veriaci boli zranení pri násilnom  zaberaní ich chrámu. Muselo sa nájsť riešenie, kde sa budú v Hažíne vykonávať bohoslužby.  Pravoslávne bohoslužby sa vykonávali až do
októbra roku 1992 v miestnej fare, ktorú si  veriaci postavili po roku 1950. Aby sa situácia  vyriešila, bol odkúpený pozemok od rodiny Husárovej spolu s domom, v ktorom boli  zriadené náhradné bohoslužobné priestory.  Na tomto pozemku stáli predtým domy rodiny Činčarovej a Ferencovej.  Rekonštruovanie a zariadenie týchto  náhradných bohoslužobných priestorov bolo svojpomocne dokončené a 18. 10. 1992 sa konala ich posviacka.
Ale aj náhradné  bohoslužobné  priestory boli nedostačujúce,  a tak  sa pravoslávni  veriaci rozhodli  postaviť nový
chrám. Hlavným projek t antom  bola Ing. arch.  Zlatica Mojžíšková,  zodpovedným  projek t antom  bol Ing. Miroslav
Kic. S výstavbou  chrámu začali  26. augusta 1999  v čase pôsobenia prot. Mikuláša Sedlického,  ktorý bol hlavným organizátorom výstavby  nového chrámu v Hažíne. Posvätenie základného  kameňa vykonal v roku 2000 Jeho
Preosvietenosť Ján, biskup michalovský, za  spoluslúženia duchovenstva michalovskej  eparchie a účasti veriacich z michalovskej  eparchie. Hrubá stavba, krov a zastrešenie  chrámu bolo dokončené v roku 2001. Ďalších
päť rokov veriaci pod vedením duchovného  otca Mikuláša Sedlického pokračovali vo  výstavbe svojpomocne. Na výstavbu prispeli  aj pravoslávni veriaci z iných farnosti formou   zbierok, ktoré sa organizovali na tento účel.
Prvá bohoslužba v novom chráme sa konala  9. apríla 2006 na Kvetnú nedeľu.  V nedeľu 19. októbra chrám v Hažíne posvätil Preosvietený Juraj, biskup michalovský,  za asistencie devätnástich pravoslávnych  duchovných, bohoslovcov, veriacich a dobrodincov.  Počas slávnostnej svätej liturgie biskup  Juraj vysvätil aj nového diakona. Kázal biskup  Juraj. Na posviacke sa zúčastnil aj duchovný  Rímskokatolíckej cirkvi zo Zalužíc, duchovný
Gréckokatolíckej cirkvi zo Zalužíc, farárka Reformovanej  cirkvi z Lúčok a starostka obce Ing.  Marianna Šimková, ktorá hostí privítala. Počasie  tejto slávnosti prialo. Radovali sa nielen  hažínski veriaci, ale radujeme sa spolu s nimi
aj my všetci, celá pravoslávna Cirkev, že aj tu  budú mať pravoslávni veriaci svoj dôstojný  stánok Boží.
Hovorí sa, že človek sa z Božej vôle rodí,  pracuje na svoj i osoh ostatných, no nakoniec  skladá Bohu účet za svoj prežitý život. Každý človek však po sebe niečo zanecháva. Dnešní  pravoslávni veriaci v Hažíne s duchovným prot.
Mikulášom Sedlickým po sebe zanechávajú  pekný duchovný pomník, nový pravoslávny  chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky,  a túto skutočnosť zapisuje história pravoslávnej  farnosti v Hažíne. V roku 2006 si  obyvatelia Hažína pripomenuli 670. výročie prvej písomnej zmienky o obci, ale Hažín je  oveľa starší. Obyvatelia obce mali vždy na
zreteli, že pracujú pre svojich potomkov, pre  krajší zajtrajšok a pre budúcnosť pozemskú aj  večnú. Pravoslávni veriaci si toho boli vedomí  v minulosti a sú si toho vedomí aj dnes. 
Prot. ThDr. Štefan Horkaj


Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:30
Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:30
Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:30
Štvrtok: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:30
Piatok: 08:00 - 12:00

Video o obci Hažín

Fotogaléria

Kalendár

Elektronické služby obce

Počasie

Obec Hažín

Počasie Hažín - Svieti.com

Zlatý ERB

ROK 2018- 5. miesto

Darujte im domov


Anketa

Počítadlo návštev

TOPlist